Barbara Lášticová je sociálna psychologička a samostatná vedecká pracovníčka, v ÚVSK SAV, kde pracuje od roku 2001. Medzi jej hlavné výskumné záujmy patrí konštruovanie sociálnych identív v rôznych kontextoch, medziskupinové vzťahy, politická psychológia a metodológia kvalitatívneho výskumu.
Prednáša politickú psychológiu na Katedre politológie FiF UK v Bratislave a kvalitatívny výskum na Psychologickom ústave FF Masarykovej univerzity v Brne. Je spolueditorkou knihy Politics of Collective Memory: Cultural Patterns of Commemorative Practices in Post-War Europe (Lit, Viedeň, 2008) a spoluautorkou knihy Konštruovanie slovenskosti vo verejnom priestore (SAV, Bratislava, 2009).
Čo by sa malo spraviť pre to, aby sa zvýšila dôvera vo vedu a vedecké poznatky v očiach slovenskej spoločnosti?
V prvom rade by sa vedeckými poznatkami mali riadiť politické elity pri tvorbe verejných politík, ktoré ovplyvňujú životy občanov a občianok, a to nie len v deklaratívnej rovine. V druhom rade by dôveru vo vedu a vedcom mali prejavovať aj prostredníctvom zvýšenia financovania vedy a výskumu, v ktorom je Slovensko stále v rámci EÚ na chvoste. Po tretie je dôležité, aby sa veda a vedecké poznatky vo vzdelávaní komunikovali tak, aby neboli len znôškou nudných definícií či vzorcov, ale aby sa žiaci a žiačky pri ich osvojovaní učili kriticky myslieť a poznávať, a zvyšovala sa ich vedecká gramotnosť. V tomto procese majú zásadnú úlohu aj spoločenské vedy, ako je napríklad psychológia či vedy o vzdelávaní.
Ak by ste mali vybrať jednu aktivitu, ktorú si môže každý osvojiť a pravidelne začať vykonávať, aby zmiernil dopady klimatickej krízy, ktorá by to bola?
Pokiaľ im to životná situácia dovoľuje, ľudia by mali chodiť do práce verejnou dopravou alebo na bicykli namiesto auta.
Ktorý technologický objav alebo inovácia môže v súčasnosti pomôcť k záchrane životného prostredia?
To si ako sociálna psychologička netrúfam odhadnúť, avšak domnievam sa, že nástrojom, ktorý má k dispozícii každý z nás a nevyžaduje si nijaké technologické inovácie je práve zmena nášho každodenného správania, na ktorú ste sa pýtali v druhej otázke. Či už ide o návyky v oblasti nakupovania a spotreby, nadmerného využívanie individuálnej automobilovej dopravy, recykláciu odpadu, šetrnejšie hospodárenie s vodou v domácnosti, atď.
foto: dennikn